Jesenné farebné pocity

Autor: Viktória Koósová | 23.9.2013 o 17:53 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  393x

S prvým jesenným dňom sa vo mne vyburcovala potreba vyjsť na čerstvý vzduch a nechať novonadobudnuté sily vetra hrať sa s mojimi vlasmi. Počúvať šepot chrumkavého lístia tých najrozličnejších farieb a v povetrí cítiť blížiaci sa dážď.

Dnes naozaj nemám čas sa zastaviť a robiť niečo iné, než mám v pláne. A hľa, šla som sa prejsť, a teraz píšem. Miesto toho, aby som sa učila. Septembrová školská prokrastinácia už naberá na obrátkach, a tak úspešne odkladám všetky povinnosti a venujem sa tomu, čo mi káže akási vnútorná pohnútka bez bližších možností identifikácie.

Jednoducho sa zoberiem, a prechádzam sa parkom. Či reálnym, či imaginárnym, nechám na Tebe. Počuješ, ako farebné listy obtierajú sa o padajúce gaštany? Netrafil jeden aj Tvoju čiapku? Skloň sa, vezmi ho do dlaní a nechaj Tvoje teplé rukavice, aby ho zohriali. V hlave počuť škôlkarsku pesničku ‚Padajú, padajú, zrelé gaštany...' ktorú však veľmi rýchlo vymením za slúchadlá a prenosný prehrávač. Jemná melódia sychravého počasia ruka v ruke so štrikovaným šálom, ktorého dlhé konce sa trepocú v dvíhajúcom sa vetre chladnej ulice.

Obloha zmenila farbu. Už ju nesfarbujú posledné teplé lúče, ktorými sa slnko lúči s letom. Bozkáva vysoké kopce za mestom a obloha sa viac pod náporom emócií nepýri. Ostáva chladná, šedá. Aj tak sa neskôr zotmí a mňa domov sprevádza blikot pouličných lámp, ktoré sa neisto snažia trafiť môj rytmus chôdze, vyvíjajú námahu len na to, aby polichotili mojim ľahkým krokom v jesenných čižmách, ktoré im odpovedajú jemným klopkaním. Aj vlhké listy na chodníku sa pridali a čvachtajú, šúchajú sa medzi sebou a snažia sa zohriať.

Cítiš vôňu zvlhnutého, pomaly rozpadajúceho sa lístia. Snažíš sa vnímať každý detail, ktorý Ti počas Tvojho uponáhľaného dňa ujde. Dokonca si v tom intímnom prítmí aj viac všímaš tváre okoloidúcich, ľudí, ktorých vidíš možno prvý a snáď nie posledný krát. Čo vidíš? Starý pán opierajúci sa o barlu v jednej ruke. V očiach sa mu zračia starosti, premiešané v dokonalej harmónií so storočnými skúsenosťami, ako všetko vyriešiť. Aj napriek obavám na povrchu z neho vyžaruje vnútorný pokoj a Ty máš chuť ho objať a čerpať z neho silu.

Je to na hlavu? Tak môžeš objímať aj stromy, alebo známeho, ak sa Ti nepodarí vyhnúť sa mu. Alebo jej. Chceš byť sám, stratený v dave mešťanov na večernej prechádzke, odrátavajúc údery prichádzajúcich nových a nových hviezd na stále temnejšej oblohe. Prerušuje ho nádherný spln a k pokoju Tvojej duše už chýba len zavytie vlka na dobrú noc.

Tak si vytiahni slúchadlá z uší, zatvor oblok a začítaj sa do novej knihy zahalený teplou perinou. Ohrej sa bylinkovým čajom a ver na zázraky. Stále tam niekde von sú. Veď aj taká farebná, krásna jeseň je malým zázrakom, ak v nej vidíš všetko, čo Ti ponúka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?