Prvá hodina ranná

Autor: Viktória Koósová | 3.3.2013 o 0:48 | (upravené 3.3.2013 o 1:09) Karma článku: 4,81 | Prečítané:  507x

Už dlhšie som nič na blog nepridala. Nie že by nebolo o čom. Tak si vypočujte aspoň toto krátke srdca-vyliatie. Pravdepodobne vám nebude dávať zmysel, budú vám chýbať súvislosti, tak si ho ale aspoň môžete lepšie a jednoduchšie pretransformovať na Vašu vlastnú situáciu. Bodajby ste sa v tom ale radšej nenašli :)

Na úvod - k nadpisu. Tieto skoré nočné hodiny sú mi akosi stále bližšie. Cez týždeň sa počas nich učím no a ako teraz vzišlo počas víkendu, buď pozerám filmy, seriály, píšem na blog či opäť pracujem na zadaniach do školy.

Ako keby som nemala čas sa zastaviť.

Namiesto svojich problémov riešim tie, ktoré majú moji priatelia. Nemyslím si však, že by som tým robila niečo zlé. Naopak, verím, že tým, že počúvam aj nevypovedané, mám šancu naučiť sa oveľa viac, než mi dokáže ponúknuť domáca úloha z matematiky. To, že tieto svoje psychologické okienka otváram na úkor svojho spánku, je síce vec podstatná, no pre mňa druhoradá. Ak nie treťoradá.

V poslednom čase som sa pristihla ale, že ma vlastné problémy už takmer vôbec netrápia. Z času na čas sa to na človeka nahrnie, no dá sa s tým žiť. Hľadám uvoľnenie v iných sférach, a tak sa človeku ľahšie dýcha, zreteľnejšie počúva, jasnejšie vidí.

Keď cítime niečo, čo iní nemôžu, nevidia, neregistrujú, dáva nám to obrovskú šancu porozumieť. Chvíľami to poznanie môže síce zabolieť, no nakoniec nás posunie ďalej. V ušiach mi znie inštrumentálka horkosladkej symfónie a pred očami behá mapa Spojeného kráľovstva.

Je prvá hodina ranná, počúvam svoj dlhonohý idol a spoločnosť mi robia gumení medvedíkovia. Mamka ma vyháňa spať a ja sa stále vŕtam dookola v tom istom.

Čakám, kedy sa niečo zmení. Je to taktika pravdepodobne zlá, možno by som mala zasiahnuť ja sama, ale...

O dva týždne mám narodeniny. Človek by čakal, že za vstupom do dospelosti bude niečo viac. Že ja, ako oslávenec, sa na tento mimoriadny deň budem tešiť. V skutočnosti však to bude pre mňa len ďalší deň, taký istý ako deň pred ním či po ňom. Nemám rada darčeky, nedávam si nádeje ani zbožné priania. Mám rada však prekvapenia, tak som zvedavá, ako to celé dopadne.

Hlavne, samozrejme, víkendová sobota v Košiciach s jedným z mojich strážnych anjelov.

Rada by som konečne našla význam viacerých vecí. Žeby mi ho metropola Východu priviala do uší?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?