Veľká októbrová socialistická revolúcia

Autor: Viktória Koósová | 7.11.2012 o 21:23 | Karma článku: 6,87 | Prečítané:  574x

  Hnevá ma, že by som mala vedieť, čo chcem počas zvyšku života robiť, a ja na to stále neviem prísť. Zdá sa Vám úvodná veta trocha mimo témy nadpisu? Pokračujte v čítaní, prosím.  

Viem, že nie som jediná dospievajúca, ktorá má takýto problém. Nie je to v tom, že by ma nič nebavilo, len ma nič nedrží dostatočne dlho. Nevynikám v ničom konkrétnom. Po testoch, ktoré mi mali pomôcť rozhodnúť sa, čím by som sa mohla raz stať, mi bolo oznámené, že mne sa bude dariť vo všetkom, čo si zaumienim. No to aby som bola ovocím do jogobelly.

Alebo jadrovou fyzičkou. Možno moje vysoké hodnoty priestorového videnia nahradia aj paniku z krvi a tak sa budem môcť stať otorinolaryngologičkou alebo forenzným patológom. Možno raz zachránim svet a budem Louisa Pasteurová, alebo prvý človek, ktorý „malým krôčik pre človeka, no obrovským skokom pre ľudstvo“ strčí nohu na povrch Slnka bez toho, aby bol z neho pražený, solený plod podzemnice olejnej.

A takéto myšlienky ma trápili aj tri roky dozadu, keď som sa snažila vybrať si strednú školu. Tak šup-šup na gymnázium, že si ešte dám čas na výber, kým prídem na to, čo vlastne v skutočnosti chcem.

Teraz to však sakra ľutujem.

Kvalitu a zmysel vyučovania komentovať nebudem. Len čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že už je fakt na čase vybrať si, a ja stále. Nič. Neviem. Najradšej by som na výšku ani nešla. Čo mám ale z gymnázia?

Hneď, ako som si uvedomila, že som na zlej ceste som si povedala, že ak by som bola chlapec, vykašľala by som sa na celý gympel a šla na strojnícku priemyslovku. Čím ďalej sa však stotožňujem s myšlienkou, že ani ako dievčaťu by mi tam nebolo zle. Odjakživa lepšie vychádzam s chlapčiskami než s dievčatami – a to vám poviem, na gympli máme riadne rozbitý kolektív. Ak by som aj prepadávala z fyziky, minimálne by som bola obklopená ľuďmi, pre ktorých by sa mi oplatilo trčať v škole aj osem hodín vkuse. Svet by bol krajší, dúhy a jednorožce.

Ale budem sa držať však svojho motta, že všetko sa deje pre nejakú, aj keď nám neznámu príčinu. Máme siedmeho novembra, kedysi to bola oslava Veľkej októbrovej revolúcie. Celkom príhodný deň na to, aby sme aj my vo svojich životoch urobili aspoň malý, no hlavne kladne založený prevrat.

Zmenu k lepšiemu.

Aspoň trocha :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Máme na viac, než zborovičkovaní bliakať Slovenskoooo

Slovensko má potenciál byť jednou z najlepších krajín sveta. Čo sme pre to urobili, aby sa ňou stalo?

DOMOV

Právnik z Via Iuris: Sudcovia vyslali prekvapivý signál

Vo voľbách neuspeli kandidáti reformného združenia.

DOMOV

Lunter: Strava pomohla matke z rakoviny, no šarlatánov neuznávam

Kandidát na župana šarlatánov neuznáva.


Už ste čítali?