O tom, ako je školský rok v plnom prúde a ako hľadám svoje ja

Autor: Viktória Koósová | 21.10.2012 o 20:09 | Karma článku: 7,54 | Prečítané:  601x

Ahoj, volám sa Viki Koósová, mám sedemnásť a pol roka, a keď sa pozriem von kuchynským oknom, ponúka sa mi panoráma Vysokých Tatier.

Ak práve nie je hmla.

Prečo si už neviem vyčleniť čas na takéto krásy? Odkedy začala škola, akosi sa neviem zastaviť nad maličkosťami. V piatok večer už neriešim, čo si obliecť von, ale čo je to interferencia vlnenia alebo v čom spočíva princíp superpozície, a ako, dopekla, stihnem do rána napísať ešte tri slohy.

Nemám akosi čas na priateľov, seba, no skrátka na nič. A z učenia začínam byť pomaly, ale isto chorá. Kiežby som si len našla chvíľu na to, aby som vás všetkých z celej sily objala. Dodalo by to energiu nielen vám, ale pevne verím, že aj mne. To z toho robí trocha egoistické prianie, ale potrebujem dobiť baterky.

Práve sedím nad otvoreným zošitom z chémie. Pri vete o tom, ako acetaly a polacetaly môžu hydrolyzovať a spätne sa rozkladať na karbonylové zlúčeniny a alkoholy sa strácam. Pristihnem sa, že sa rozprávam sama so sebou. Sú to pre mňa zaujímavé myšlienky, a tak som sa rozhodla, že znova niečo hodím na blog. Len tak, vyrozprávať sa. Tento škaredý zlozvyk ľudí sťažovať sa na to zlé a nič s tým neurobiť nevynecháva ani mňa.

Musím však poznamenať, že v poslednom čase, aj napriek návalu práce zo strany gymnázia či jazykovej školy, ma stretáva šťastie. V akých podobách? Mnohých.

Uzatváram zmluvy. S Bohom? Netuším. Upisujem sa diablovi? O tom nemám ani poňatia. Možno je to len wishful thinking. A tak pred hodinou fyziky, donekonečna si opakujem vetu: Prosím, nech sa presunie písomka, prosím, a ja sľubujem, že sa to doučím...

A hľa, písomka presunutá.

Stretlo ma veľké šťastie, keď som objavila ďalšieho človeka, ktorému sa môžem hodiť okolo krku, aj keď si k tomu musím kúpiť prenosnú trampolínu. Skákať dva metre do výšky je predsa len stále pre mňa problém.

Začala som s jógou. Prvýkrát v živote som na nej bola minulý týždeň, a ľudia, už dlho som sa necítila taká odpočinutá a vyrovnaná.

A tak sa pýtam – našla som si čas hodinu týždenne na seba. Nájdem si ju aj na iných? Nájdem si ju viackrát? V čom je problém, a prečo mám pocit, že sa mi veci vymykajú spod kontroly.

Jedna vec je istá – som na vážkach. Príliš veľa vecí sa mi páči a s mnohými inými som nespokojná. No tak to asi má byť. Volám to hojdačka života.

A vďaka všetkým vám, ktorý mi pomáhate vyvažovať to zlé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má tu veľkú základňu, hovoria o Uhríkovi v Nitre. Súperi kandidatúru extrémistu zľahčujú

V Banskobystrickom kraji kandidáti zisťujú preferencie pravidelne.

DOMOV

Slovensku hrozí, že príde o desiatky miliónov eur

Peniaze z Únie Slovensko zrejme nestihne odčerpať do konca roka.

ŠPORT

Sagana možno čaká deň, keď nezaprší

Aký je nórsky Bergen, mesto, v ktorom bude cyklista bojovať o titul.


Už ste čítali?