Niekedy si priateľov vyberáme my, inokedy si oni vyberú nás

Autor: Viktória Koósová | 17.6.2012 o 23:51 | (upravené 18.6.2012 o 0:20) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  617x

Maličká Viki zaklopala na dvere chémie, keď šla navštíviť svoju bývalú profesorku. Dvere sa otvorili - doslova, aj v prenesenom zmysle.

Ak si vezmem ten prvý význam, tak sa dvere v skutočnosti jednoducho otvorili. Trocha zaškrípali pánty a na prahu sa objavil nizučký fešák. Ja, decentne chorá s priblblým výrazom tváre som zo seba, po určite dlhej chvíli, rozpačito vysúkala, čo vlastne chcem a prečo sa ja, soplivé decko, v dopoludňajších hodinách túlam na chodbách bývalej Strednej odbornej školy strojníckej.

A prečo mi to trvalo tak dlho? No... Na to je dosť ľahká odpoveď. Stretla som totiž môjho najlepšieho chlapčenského kamaráta. A on stretol, že vraj :), svoju najlepšiu dievčenskú kamošku. Aj keď sme vtedy o sebe ešte nevedeli.

Prvý dojem je ale DOSŤ dôležitý, vážení. Totiž, ak by na mňa chalanisko nezapôsobilo vtedy, tak, ako stál vo dverách, ležérne, no milo, s letmým úsmevom na perách... Pravdepodobne by nebolo nič. A to by vôôôbec nebolo zaujímavé. Našťastie, Peťo je narcis, a ten musí vždy vyzerať dobre.  A tak moja druhá vďaka patrí svetoznámej sociálnej sieti, na ktorej som ho našla a ako trápna pubertiačka okemžite poslala žiadosť o priateľstvo. Neľutujem to, a nikdy to ľutovať nebudem, aj keď - nikdy nehovor nikdy. Len si uťahujem.

Peťo je jedno z najkrajších vecí v mojom živote. Ako som už spomínala, aj fyzicky. Akosi som si už zvykla na to, že jeho typickým gestom, ak aj nenájde v blízkosti zrkadlo, je - vytiahnuť mobil, pozrieť sa, upraviť si vlasy, hodiť zvodný pohľad a ísť ďalej.

Nejde však len o zovňajšok. Druhým významom bolo otvoreni evderí novému človeku, tomu, za koho dám ruku do ohňa. Praví priatelia sú tí, vďaka ktorým som tým, kým som. A že pred nimi môžem byť tým, kým som - v skutočnosti. Žiadna pretvárka - tú by aj tak hneď spoznali. Peťo je jediný, ktorý vie o mne aj to, o čom sama možno netuším. Dáva mi odpovede tam, kde nemám ešte ani otázku. On jediný vie, kedy plačem -  aj keď sme spolu len na telefóne. Spolu komunikujeme často bez slov. Obaja vycítime, čo má ten druhý na mysli, ako sa cíti, čo mu víri v hlave.

Si jedným z mála, ktorí stáli a stoja pri mne pri všetkých pádoch tak, ako aj pri víťazstvách. Si ten, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Len s tebou smiem volať aj o pol druhej ráno, tri hodiny vkuse, len ty ma pochopíš a poradíš mi, aj keď dokopy nič nepovieš. Len ty ma vieš štvať ako nik iný, a mám podozrenie, že to hlave pre to, lebo je ti jasné, že sa na teba nedokážem hnevať.

S tebou vediem srandovno-vážne rozhovory, ktoré by mali ostať pravdepodobne len medzi nami. Pre psychickú rovnováhu vonkajšieho sveta.

Ďakujem, že si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?