Výmenným študentom s výmenným študentom časť I.

Autor: Viktória Koósová | 8.6.2012 o 23:48 | (upravené 8.6.2012 o 23:55) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  808x

Výmenný pobyt. Čo si predstavíte pod týmto pojmom? Trápi vás viac, kam sa dostanete, alebo kto príde k vám? Peniaze a problémy, či zážitky a výbuchy smiechu? Nové slová a tisíc nadávok v desiatich rečiach sveta. Spomienky a priateľstvá, ktoré nevyhasínajú.

Volajte 158. Prepadla ma. Nostalgia.

Môj pobyt vo Fínsku, február 2012. Bývala som u jednej slečny cca 20 minút autom od mesta, kam sme chodili do školy. Trochu tam chýbala organizácia, ale inak bolo všetko fajn. Nemám sa skutočne na čo sťažovať. A ľudia? Tak tí boli.. rôznorodí. A neskutoční.

Keď sa tak teraz spätne pozriem, mám pocit, ako keby som tam ani nebola. Prosto taký sen o nejakých ľuďoch, s ktorými mám pár fotiek na facebooku. No hej, a zážitky. Ale tiež sa zdajú byť nereálne - a v podstate vymyslené.

Každá národnosť sa vyznačovala niečím iným. Nemci – tak tí boli teda hrdí! Každého sme núkali slovenskými super sladkosťami ala horalky, len oni si nevzali s výrazom tváre „ma chceš otráviť?“ Fíni.. no dajme tomu, že pohostinní. Niektorí až príliš. Delili sa o svoj moč s Holanďankou –priamo do jej koly. Holanďania – tí sa vyznačovali zhovorčivosťou. Boli veľmi milí a úplne „normálni“, žiadni zhúlenci, ako by to niekto mohol čakať. No a napokon Taliani... To boli teda kúsky. S nimi sme sa nasmiali snáď ako ešte nikdy v živote. Aj keď ich angličtina bola trošku poslabšia, dorozumeli sme sa rukami-nohami. A všetko bolo okej.

Prišli sme po týždni domov. Do starých koľají.. dobrať si veci, ktoré sme zameškali v škole, vrátiť sa k predchádzajúcim zvykom a slovenským priateľom. Pár dní sme si ešte chatovali na facebooku. Po štyroch mesiacoch si píšem vlastne už iba s jednou Holanďankou.

Dosť to zamrzí, keď si spomeniem na to, ako sme s chalanmi – Talianmi – vychádzali. Dobre. Viac než len dobre. Za tých pár dní a jednu spoločnú prebdenú noc (spali sme možno tri hodiny v mínus 20 stupňovej teplote izby v spacáku a piatich vrstvách oblečenia) sme sa natoľko zblížili, že na letisku sme neplakali. To nebol plač, to boli fontány, ba priam gejzíry. Dosť... zlé. A teraz...? Nič. Občas nejaký like na fotku či odkaz na pesničku a tým to hasne. Smutné, no pravdivé. Zázraky modernej technológie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?