Výmenným študentom s výmenným študentom časť I.

Autor: Viktória Koósová | 8.6.2012 o 23:48 | (upravené 8.6.2012 o 23:55) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  817x

Výmenný pobyt. Čo si predstavíte pod týmto pojmom? Trápi vás viac, kam sa dostanete, alebo kto príde k vám? Peniaze a problémy, či zážitky a výbuchy smiechu? Nové slová a tisíc nadávok v desiatich rečiach sveta. Spomienky a priateľstvá, ktoré nevyhasínajú.

Volajte 158. Prepadla ma. Nostalgia.

Môj pobyt vo Fínsku, február 2012. Bývala som u jednej slečny cca 20 minút autom od mesta, kam sme chodili do školy. Trochu tam chýbala organizácia, ale inak bolo všetko fajn. Nemám sa skutočne na čo sťažovať. A ľudia? Tak tí boli.. rôznorodí. A neskutoční.

Keď sa tak teraz spätne pozriem, mám pocit, ako keby som tam ani nebola. Prosto taký sen o nejakých ľuďoch, s ktorými mám pár fotiek na facebooku. No hej, a zážitky. Ale tiež sa zdajú byť nereálne - a v podstate vymyslené.

Každá národnosť sa vyznačovala niečím iným. Nemci – tak tí boli teda hrdí! Každého sme núkali slovenskými super sladkosťami ala horalky, len oni si nevzali s výrazom tváre „ma chceš otráviť?“ Fíni.. no dajme tomu, že pohostinní. Niektorí až príliš. Delili sa o svoj moč s Holanďankou –priamo do jej koly. Holanďania – tí sa vyznačovali zhovorčivosťou. Boli veľmi milí a úplne „normálni“, žiadni zhúlenci, ako by to niekto mohol čakať. No a napokon Taliani... To boli teda kúsky. S nimi sme sa nasmiali snáď ako ešte nikdy v živote. Aj keď ich angličtina bola trošku poslabšia, dorozumeli sme sa rukami-nohami. A všetko bolo okej.

Prišli sme po týždni domov. Do starých koľají.. dobrať si veci, ktoré sme zameškali v škole, vrátiť sa k predchádzajúcim zvykom a slovenským priateľom. Pár dní sme si ešte chatovali na facebooku. Po štyroch mesiacoch si píšem vlastne už iba s jednou Holanďankou.

Dosť to zamrzí, keď si spomeniem na to, ako sme s chalanmi – Talianmi – vychádzali. Dobre. Viac než len dobre. Za tých pár dní a jednu spoločnú prebdenú noc (spali sme možno tri hodiny v mínus 20 stupňovej teplote izby v spacáku a piatich vrstvách oblečenia) sme sa natoľko zblížili, že na letisku sme neplakali. To nebol plač, to boli fontány, ba priam gejzíry. Dosť... zlé. A teraz...? Nič. Občas nejaký like na fotku či odkaz na pesničku a tým to hasne. Smutné, no pravdivé. Zázraky modernej technológie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má tu veľkú základňu, hovoria o Uhríkovi v Nitre. Súperi kandidatúru extrémistu zľahčujú

V Banskobystrickom kraji kandidáti zisťujú preferencie pravidelne.

DOMOV

Slovensku hrozí, že príde o desiatky miliónov eur

Peniaze z Únie Slovensko zrejme nestihne odčerpať do konca roka.

ŠPORT

Sagana možno čaká deň, keď nezaprší

Aký je nórsky Bergen, mesto, v ktorom bude cyklista bojovať o titul.


Už ste čítali?