Prvoaprílové znechutenie

Autor: Viktória Koósová | 1.4.2014 o 20:25 | Karma článku: 6,37 | Prečítané:  1001x

V uplynulom mesiaci na mňa vyhŕklo z rôznych kútov môjho pozemského života veľmi veľký počet nenávistných štuchnutí svedomia. Nielen odo mňa a na moju osobu, ale celkovo, medzi ľuďmi, ako ich tak potichu z kúta izby pozorujem. Až mám teraz chuť využiť dnešný dátum, napísať pár milučkým osobám, ktoré mi skrášľujú môj každodenný stereotyp, akúsi srdcervúcu správu, že sa chcem s nimi kamarátiť a spoločne sa hrať na pieskovisku duší. A potom skríknuť: PRVÝ APRÍL, BIT*HES! (Prepáčte mi môj slovník, prosím. Je len znásobovaný rozhorčením.)  

Viete, čo ma fakt štve? Pseudoľudia. Možno také slovo ani neexistuje, ale všetci tí pseudoľudia majú čosi spoločné - týka sa ich akási pseudovec. Pseudoviera, pseudonázory, pseudosprávanie. Myslím si jedno, ale robím iné. Verím v jedno, ale konám podľa iných pravidiel.

Myslím, že je to s mojim vymýšľaním slov celkom biedne, a preto dovoľte, ale uvediem príklad(y). (Radšej.)

Príklad číslo jeden: Som veriaca. Straaašne milujem Boha a chcem, aby ma viedol na tú správnu cestu, oddávam mu svoju úbohú dušu a prosím o pomoc a milosrdenstvo. Obetujem každú voľnú chvíľu myšlienke na Neho a každú nedeľu a prikázaný sviatok otŕčam svoj ctený zadok na tvrdej lavici v kostole. Ku kamoškám som však nevľúdna a ani sa nepokúšam ich pochopiť, pomôcť im, miesto toho na ne útočím ostrým výsmechom, vyčleňujem ich z kolektívu pre akúsi dogmu, ktorá panuje vo väčšine hláv spoločnosti. Prečo, keď už som tak veľmi pobožná, radšej nezdvihnem svoju vyššie spomínanú veľaváženú dupu a neskúsim danú osobu osloviť? Možno jej hneď neporozumiem, prečo sa správa navonok tak, ako sa mi zdá, možno hneď neuvidím veci z jej uhla pohľadu a možno ma bude ignorovať, no nestojí to za to? Spoznať človeka miesto osočovania a vlnám sarkazmu, na ktoré moji „kamaráti" reagujú hurónskym rehotom a súhlasnými tľapkanicami po ramene, že aká som pani, že sa vysmievam odlišným. Nie sú predsa Božie zákony také, ako aj iné zákony v štáte? Nemôžem si vyberať, čo z toho budem dodržiavať - buď beriem všetko, alebo nič. Buď sa budem postiť a šúchať si kolená v spovedelnici, a zároveň sa budem snažiť byť aj dobrým človekom, alebo môžem byť obyčajný farizej, po omši hneď ohovárať, čo mala Mara zasa na sebe a s kým sa Joži minulý týždeň vychrápal. Alebo tretia možnosť - radšej sa na všetko vykašlem a nebudem sa tváriť ako svätý obrázok.

Príklad číslo dva: Navštevujem cirkevnú školu. Podľa toho sa aj správam, v kostole vždy pekne a nahlas spievam. Po kútoch a tmavých kaviarňach sa však oddávam svojmu chalanovi, ktorého poznám týždeň, a pritom nezabúdam vzývať meno Pánovo v rozkoši. A keď mi zvýši čas, s ostatnými kamoškami musím predsa spomenúť aj novú priateľku jedného z mojich ex, lebo ona je určite krava a veľmi rada si o nej povymýšľam „infošky" ktoré o sebe nevie ani ona. Myslím si dokonca, že by ma mala zamestnať ako svoju osobnú asistentku, lebo jej viem pekne okoreniť životopis.

Príklad číslo tri: (Aby ma tu niekto neoznačil za ateistku, pohanku alebo kacírku, keď tu vkuse omieľam len Svätú Cirkev katolícku) Chcem ísť na právo. Alebo čosi podobné. Najprv sa však nezabudnem nahlas vyjadriť, aký bol Hitler strašne super človek, lebo to tu chcem preriediť. A potom ešte, ako správna Slovač, nesmiem opomenúť posťažovať sa na menšiny, Rómov a tak, lebo veď je predsa očividné, že bez toho, aby sme hodili všetkých do jedného vreca (a následne, podľa vzoru Adolfa, aj do plynu) sa ďalej Slovensko nikam nepohne. A keď už sme pri Rómoch, tak treba spomenúť aj  černochov alebo nejaké menšiny, do ktorých je radosť rýpať. Hlavne, že sa túžim stať vzdelaným človekom. Veď, každý máme svoje priority.

Možno som ja tá zlá a ja to vidím naopak, než mám. Nateraz si však stojím za svojím slovom, lebo si myslím, že za mojím konaním je akási morálka, hodnoty, ktoré uznávam, a pravdepodobne som ja tu ten chybný kus, ja som tu tá vadná, ktorá nechce pochopiť, že ostatní majú priority kdesi inde. Preto uvítam diskusiu, kde by som dostala aj iný uhol pohľadu. Naozaj ma to zaujíma.

(Pozn.: S tými Rómami, áno, uvedomujem si, že na Slovensku máme problém. Chceme však vracať myšlienky fašistov? Veď sa len pozrime, kto sa snaží dostať do slovenskej vlády. Verím ale, že aj medzi Rómami, Maďarmi, černochmi, aziatmi, moslimami... nájdu sa aj tí, ktorí to nemyslia zle, a sú v skutočnosti lepším človekom. Azda stokrát lepší, ako pseudoľudia z príkladov, ktoré by ste dokázali doplniť aj vy. Zložme ružové okuliare, a pozrime sa v prvom rade na seba. Čo robím zle ja? Kde som pochybila? Komu som ukrivdila? Až potom vyhlasujme rozsudky nad tými, ktorým prelepujeme ústa.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?