Prichádza mnou nie veľmi obľúbené obdobie. Nemám rada sneh, je príliš mokrý a studený. Vonku je chladno a ľudia sa na ulici len ponáhľajú, aby sa dostali mimo dosahu štipľavého mrazu. Je to však rozkošné, blúdiť uličkami sídliska a každý deň nachádzať nových a nových snehuliakov, veľkých i malých anjelikov v snehu alebo len tak poobede pri slabom slniečku pozorovať deti, ako sa guľujú a ako im vôbec nevadí, že sú celí premočení. Ustráchané mamy, ktoré sa boja, že im decká prechladnú a kačky trepotajúce krídlami na zamrznutej rieke. Neznie to až tak zle, ako sa na to takto pozerám.
Ja mám vlastne celkom rada rozťahané veľké svetre a hrubizné pletené šály tých najrozličnejších farieb. Len tak sa zababušiť pod deku so šálkou čaju hneď ako zapadne slnko, celé poobedie len tak preležať pri praskajúcom ohníku - ak len nebývate v bytovke. To praskajúce je v tom prípade hriankovač, ktorý ste zabudli vypnúť po raňajkách a to už tak dobre veru neznie.
Decembrové večery vo mne evokujú spoločný rodinný večer strávený pri spoločenských hrách a kartách, kedy sa tajne so sestrou spikneme, aby sme porazili ocka, ktorý sa nám ale nedovolí tešiť z víťazstva dlho a pekne nám všetko opláca. Tomu hovorím výchova do života! Kto vás už len teraz nechá dobrovoľne vyhrať?
Zima pre mňa znamená aj množstvo kníh a príjemnej hudby, hrnček horúceho kakaa a prichádzajúci pokoj. Síce viem, že je ešte len koniec septembra, počasie je ale zo dňa na deň chladnejšie a ja sa celkom teším, ako aj toto obdobie spolu prežijeme s mojím najdrahším. Pretože keď máte po boku niekoho, s kým sa môžete po tme prechádzať v parku a rozosmieva vás na plné hrdlo, tancuje v tichých uličkách alebo len tak sedí s vami pri horiacom teple sviečky, môže by vonku mínus dvadsať aj plus štyridsať, stále vám bude krásne. A ja sa toho neviem nabažiť :)
