Jesenné farebné pocity

Autor: Viktória Koósová | 23.9.2013 o 17:53 | Karma článku: 4,81 | Prečítané:  389x

S prvým jesenným dňom sa vo mne vyburcovala potreba vyjsť na čerstvý vzduch a nechať novonadobudnuté sily vetra hrať sa s mojimi vlasmi. Počúvať šepot chrumkavého lístia tých najrozličnejších farieb a v povetrí cítiť blížiaci sa dážď.

Dnes naozaj nemám čas sa zastaviť a robiť niečo iné, než mám v pláne. A hľa, šla som sa prejsť, a teraz píšem. Miesto toho, aby som sa učila. Septembrová školská prokrastinácia už naberá na obrátkach, a tak úspešne odkladám všetky povinnosti a venujem sa tomu, čo mi káže akási vnútorná pohnútka bez bližších možností identifikácie.

Jednoducho sa zoberiem, a prechádzam sa parkom. Či reálnym, či imaginárnym, nechám na Tebe. Počuješ, ako farebné listy obtierajú sa o padajúce gaštany? Netrafil jeden aj Tvoju čiapku? Skloň sa, vezmi ho do dlaní a nechaj Tvoje teplé rukavice, aby ho zohriali. V hlave počuť škôlkarsku pesničku ‚Padajú, padajú, zrelé gaštany...' ktorú však veľmi rýchlo vymením za slúchadlá a prenosný prehrávač. Jemná melódia sychravého počasia ruka v ruke so štrikovaným šálom, ktorého dlhé konce sa trepocú v dvíhajúcom sa vetre chladnej ulice.

Obloha zmenila farbu. Už ju nesfarbujú posledné teplé lúče, ktorými sa slnko lúči s letom. Bozkáva vysoké kopce za mestom a obloha sa viac pod náporom emócií nepýri. Ostáva chladná, šedá. Aj tak sa neskôr zotmí a mňa domov sprevádza blikot pouličných lámp, ktoré sa neisto snažia trafiť môj rytmus chôdze, vyvíjajú námahu len na to, aby polichotili mojim ľahkým krokom v jesenných čižmách, ktoré im odpovedajú jemným klopkaním. Aj vlhké listy na chodníku sa pridali a čvachtajú, šúchajú sa medzi sebou a snažia sa zohriať.

Cítiš vôňu zvlhnutého, pomaly rozpadajúceho sa lístia. Snažíš sa vnímať každý detail, ktorý Ti počas Tvojho uponáhľaného dňa ujde. Dokonca si v tom intímnom prítmí aj viac všímaš tváre okoloidúcich, ľudí, ktorých vidíš možno prvý a snáď nie posledný krát. Čo vidíš? Starý pán opierajúci sa o barlu v jednej ruke. V očiach sa mu zračia starosti, premiešané v dokonalej harmónií so storočnými skúsenosťami, ako všetko vyriešiť. Aj napriek obavám na povrchu z neho vyžaruje vnútorný pokoj a Ty máš chuť ho objať a čerpať z neho silu.

Je to na hlavu? Tak môžeš objímať aj stromy, alebo známeho, ak sa Ti nepodarí vyhnúť sa mu. Alebo jej. Chceš byť sám, stratený v dave mešťanov na večernej prechádzke, odrátavajúc údery prichádzajúcich nových a nových hviezd na stále temnejšej oblohe. Prerušuje ho nádherný spln a k pokoju Tvojej duše už chýba len zavytie vlka na dobrú noc.

Tak si vytiahni slúchadlá z uší, zatvor oblok a začítaj sa do novej knihy zahalený teplou perinou. Ohrej sa bylinkovým čajom a ver na zázraky. Stále tam niekde von sú. Veď aj taká farebná, krásna jeseň je malým zázrakom, ak v nej vidíš všetko, čo Ti ponúka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?