Krok za hranicu dospelosti

Autor: Viktória Koósová | 14.3.2013 o 20:50 | (upravené 14.3.2013 o 21:16) Karma článku: 6,83 | Prečítané:  353x

Štrnásty marec pred osemnástimi rokmi znamenal pre mojich rodičov dávku šťastia, úľavy a predpokladám, že takisto aj novú várku starostí (ktorých, mimochodom, od toho dňa nebolo málo). Pred osemnástimi rokmi som prvýkrát uvidela svet, prvýkrát okúsila čerstvý vzduch, prvýkrát otestovala svoj hlasový fond.

Odvtedy som nespočetne veľakrát trápila rodičov, zaskočila ich, alebo im, naopak, dala možnosť byť na mňa skutočne hrdí.

Dnes som však už oficiálne i úradne dospelá, samostatná, zodpovedná sama za seba.

Nechcem sa zamýšľať nad tým, čím všetkým som prešla. Čo všetko som už dokázala, koľkokrát spadla a zranila sa. Aj keď takéto, pre mnohých výnimočné dni, sa spájajú s bilancovaním uplynulého a plánovaním prichádzajúceho.

V mojom veku by som mala mať jasnú, alebo aspoň polooblačnú predstavu o svojej budúcnosti. Kedysi dievčatá v mojom veku už boli vydaté, mali deti, starali sa o správny chod domácnosti. Teraz sa učíme byť samostatné, vzdelané, bojujeme za emancipáciu a uznanie. To, že si myslím, že pre mňa správna vysoká škola neexistuje, že môj život naberá trochu zvláštne obrátky a že nedokážem predpokladať, čo sa stane zajtra - všetko ma to trochu, úprimne, desí. Napriek tomu som však rada za nie celkom jasnú, vopred vyšliapanú cestu. Rada si v nedotknutom piesku urobím vlastné odtlačky chodidiel, síce ma vietor zaveje možno aj tam, kam to nechcem, či neočakávam.

A naučila som sa, že očakávania sú zlé. Samozrejme, že som sa nenádejala, že sa dneškom niečo zmení. Stále sa cítim rovnako, o nič dospelejšia, o nič zodpovednejšia. Nemyslím si, že by ma lákalo využiť novonadobudnuté právo legálne si kupovať cigarety či alkohol, no a na samostatnú jazdu autom si ešte počkám, keďže znova začalo snežiť. Na moje narodeniny už nebýva sneh, a hnevám sa. Sklamalo ma to...

Tak isto ako ma sklamalo aj to, ako som myslela, že si niektorí ľudia prosto spomenú. V dni ako je tento to jednoducho očakávate. Neviem, či to odo mňa nie je sebecké, ale už keď mi nevyšiel test z angličtiny a budem sa ďalšiu noc učiť do tretej rána, aspoň také to úprimné prianie od skutočných priateľov by som si poprosila. Veď ja tie narodeniny tak či tak oslavovať nebudem. To si prosím fakt tak veľa?

Každopádne, som veľmi vďačná za všetkých, ktorí si spomenuli, skôr či neskôr. V tých prianiach bolo toľko citu, až mi občas vyhŕkla slza. Necítim sa staro, ani slabo, ani ako silná osobnosť. Bol to len ďalší do série neobyčajne obyčajných dní.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?