Keď stretnete niekoho bez úsmevu, darujte mu ten svoj

Autor: Viktória Koósová | 22.1.2013 o 20:40 | Karma článku: 10,94 | Prečítané:  401x

Len čo doletím o ôsmej večer domov, uvarím si silnú kávu s kilom cukru a pollitrom mlieka, nasadím si na nos okuliare, čím aktivujem študentský mód, vlasy stiahnem do drdola na temene, aby nezavadzali, po ľavej ruke si nechám sušené ovocie na zobkanie a odplávam na vlnách písmenkových strán kníh, zošitov a internetových stránok, aby som stiahla trápny referát na španielčinu a tri hodiny týrala google translate, aby mi pomohol ho preložiť.  

Nehovoriac o tom, že bol fakt skvelý nápad pol roka s prepáčením zvysoka kakať na to, či máme nejaké známky alebo nie, no a posledný týždeň pred klasifikačnou poradou nám navaliť 500 (áno, 500.. spolužiačka pri 400 prestala počítať) slovíčok, ktoré touto metódou učenia zabudnem do najbližšieho splnu.

Vraciam sa z jazykovky unavená, zničená, deprimovaná tým, že ďalšie cvičenie na čítanie s porozumením dopadlo katastrofálne, a že som nemala asi ani osminu odpovedí správne zaznačených. Vyjdem z budovy a tam na mňa skríkne moja malá dvojička. Vyobjíma ma, naplní energiou, vybozkáva na obe líčka a ja mám o niečo krajší deň.

Prosto som sa musela naučiť tešiť sa z maličkostí, brať veci so silver lining, pozitívne, hľadať vždy to najlepšie a očakávať málo. Brať si to kladné k srdcu a zo zlého sa poučiť. Respektíve, na to zlé radšej ani nemyslieť. No nie že by som mala čas vôbec na niečo myslieť.

Môj denný harmonogram... Hm, rozmýšľala som, že sa tu vyspovedám, posťažujem, veď to každému pomáha. Ale nie. Dosť bolo starého slovenského negativizmu, dnes si dáme pekný článok o tom, ako sa sústrediť na to dobré. Aj keď neviem presne čo „to" je.

Zlatá holka. Už len to mi rozveselilo deň, že mi pochválila články, že tento crap (pardon za výraz) čo tu zo seba vylievam vôbec niekto číta, a že sa do toho vie dokonca vcítiť a rozumie mi, a počúva ma, a cíti to isté. Len občas potrebuje svetlo na konci tunela, ktoré ho trocha pozdvihne. Tak toto je to „to". Možno.

To, že ma dnes nakopla k písaniu. To, že som dnes stretla svoju dvojičku. To, že stačí niekoho objať, alebo sa naňho usmiať, a okamžite mu dvihnete náladu a rozjasníte deň. (Katka :)) Nakoniec tak pomôžete sami sebe - úsmev a objatia sú jedna z mála vecí, ktoré keď podarujete, neubudnú vám. Ba priam naopak, tým plnší a veselší a šťastnejší sa cítite, cítite to teplo, ktoré sa vám rozlieha z hrudníka od srdca až do končekov prstov.

Tak sa aspoň dnes tešme, aj keď máme veľa práce, problémy v súkromí či nalomené zdravie. Nájdime si dôvod na úsmev a rozdávajme ho ďalej, aj keď samým sa nám nechce a nevieme nájsť príčinu, prečo vôbec vstať z postele.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?