Prečo?

Autor: Viktória Koósová | 21.1.2013 o 22:42 | (upravené 21.1.2013 o 22:50) Karma článku: 4,77 | Prečítané:  409x

Prečo ráno slnko sveti, prečo občas padá dážď? Prečo vták na krídlach letí, prečo sa nevráti čas? Prečo hmla na lúke sadá, prečo v búrke počuť hrom? Prečo život sa rozpadá jak stavaný z kariet dom? Prečo v mene tvojho šťastia vyhadzuješ všetko von? Vraj za všetko môže láska... alebo osudu strom? Možno chceme sa opýtať. Kto odpovie - ty, či ja? Možno vietor, ktorý v horách svoju zvláštnu hudbu hrá. Prečo...

Ľudia akoby zabudli byť úprimní. Rozprávame si milosrdné lži, len aby sme toho druhého nezranili viac, než je nevyhnutné. A aj to robíme prakticky len preto, aby sme mali pokojnú dušu, že sa kvôli nám nik netrápi.

Vôbec nie som zástancom tejto teórie. Čo na srdci, to na jazyku. To je to, čo u mňa platí. Nemám dôvod ťahať ti medové motúziky popod fúzy, ak si raz o tebe myslím, že si suka. Fajn, možno ťa nepoznám až tak dobre, a možno sa mýlim, a možno ma raz presvedčíš o opaku. Možno budeš vytŕčať z davu.

Prečo si ľudia klamú a namýšľajú a domýšľajú? Máme vari strach? Bojíme sa sklamania, straty, poklesu v tvojich očiach?  Nie je to vari tak, že človek rastie spolu so svojou osobnosťou? A čím úprimnejší sme k ostatným, tým viac naša duša rastie. A keby som mala odvahu, moja je až po strop.

Nie je to tým, že by mi chýbala odvaha prejaviť svoj názor pred veľkou skupinou ľudí. Nie je to ani tým, že by mi ten názor chýbal. Ak ide o celkom bežnú vec, ako je náboženstvo, homosexualita, výber letnej dovolenky, či rozhodnutie, v ktorom nákupnom centre nájdete najlacnejšie topánky, nemám dôvod, aby som mlčala. Tiež mi nerobí problém človeku povedať, ako veľmi si ho vážim, alebo ako znechutená som jeho postojom.

Čo mi ale chýba? Viem pomôcť všetkým okolo, aspoň sa snažím. Mám rady, ktoré dávajú zmysel a eventuálne aj dokopú človeka k správnemu cieľu, odkiaľ sa vydá opäť vlastnou cestou. Neviem si ale pomôcť sama.

Som ten typ človeka, ktorý sa dookola bude hrať s ohňom, až kým sa nepopáli. Aj napriek tomu, že mi to priatelia hovorili, a ja som už vtedy vedela, že mali pravdu. Aj tak ma plameň provokoval a túžila som po ňom.  Navzdory faktu, že som vedela, že mi to ublíži. Popálila som sa, no hneď čo sa mi koža trochu uzdravila, vyhľadala som ďalší plamienok nádeje a držím sa ho a hrám sa s ním a už teraz viem, že to opäť nemusí skončiť dobre, pretože ani ja ani nik iný nemá takú rýchlu regeneračnú schopnosť. No ja som tam, sediac oproti sviečke a čakám, či mi spáli kožu alebo ma na chvíľu oslepí jej jasná žiara.

Prečo si len nemôžeme povedať na rovinu - vieš čo, nemám si s tebou čo povedať. Namiesto toho, aby sme boli k sebe zlí, radšej sa ignorujme. Alebo sa skúsme porozprávať.

Prečo to nefunguje tak, že jednoducho prídete k človeku - hej ty, si sympatický, začnime spolu tráviť viac času, prosím. Chcem ťa spoznať.

Daj mi šancu.

Trochu sa uzdraviť, alebo mi s tým pomôž ty sám.

Vďaka.


 

Za báseň v perexe ďakujem náhodnému čitateľovi ;)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?