Niekde uprostred zatrpknutia

Autor: Viktória Koósová | 28.6.2012 o 22:45 | (upravené 28.6.2012 o 22:50) Karma článku: 4,84 | Prečítané:  383x

Je koniec školského roka, polovica stredoškolského života prakticky za mnou a predo mnou brány teplého leta. Chytá ma sentiment a tak si idem vyliať dušu. Nečakajte nič poetické ani nádherné, skôr len nejaké čudné duševné rozpoloženie.

Čo iné môžem riešiť večer pred oficiálnym koncom než to, čo si obliecť? Zo zúfalstva už máme nápady ísť nahé... A v tom si spomeniem: Je ľahké zhodiť šaty a byť nahý. Veď ľudia to robia stále. No otvoriť pred niekým svoju dušu, vpustiť ich do svojho ja, myšlienok, obáv, strachu, budúcnosti, nádejí a snov... To je nahota.

A tak byť nahí nie je až tak dobrý nápad v spoločnosti ľudí, pred ktorými sa otvárať nechcem. Lebo aj tak ma počúvať nebudú. A môžem mať aj dojímavé prejavy, na nohách 15 centimetrové opätky či pútavé oblečenie. To, čo je vo vnútri, je prístupné málokomu. A to môžete byť otvorení ako chcete, kto to tam nevidí, neprečíta si vás. Aspoň nie skutočne. Poprehadzuje si písmenká tak, aby sa mu páčili. Aby tvorili slová a vety ktoré sedia jemu.

A tak sa sklamalo veľa ľudí. A tak ma sklamalo veľa ľudí. A tak som sklamala veľa ľudí.

A všetko ide akosi dolu vodou. Pesimistický pohľad na vec, to áno. Ale keď čo chytíte, to rozbijete – v takých chvíľach sa ťažko čaká na ten moment, kedy sa sínusoida obráti opačným smerom. Keď dostanete všetko, čo chcete. Len nie to, čo potrebujete. Keď ja sama neviem, čo potrebujem. Keď sa snažíte vyniknúť a byť najlepším, no nepodarí sa vám to. Kto bude viac rozčarovaný? Vy, okolie, priatelia, rodina, známi, kolegovia, či suseda čo nemá nič iné na práci, len stáť za nápadne pohybujúcimi sa žalúziami, ktoré zázračne monitorujú každý váš krok? Nedajbože stúpite inam...

Keď sa snažíte zaspať, no aj tak to nejde, lebo vás mátajú zvláštne javy za zatvorenými viečkami. Tak nechutne farebné a tak prázdno šedé. Veľa nenavravia, len niečo zašepkajú, vzbudia obavu, telom prejde triaška, naskočí vám husia koža a v posteli sa prevalíte na druhý bok. Ja osobne sa sformujem ako embryo, dodáva to pocit bezpečia. Skúste.


Dnes lialo ako z krhly. A mne to nevadilo ani trošíčku. Vyhľadávala som miesta, kde najviac pršalo a tie najťažšie kvapky si našli mňa. Keď sa vám na tvári mieša studený dážď a teplý prúd slaných sĺz. Keď už nevládzete ísť ďalej. Tanec mi pomáha. Naozaj. To, čo sa slovami nedá vypovedať, jednoducho všetky myšlienky prúdia svalovými bunkami. Nadpozemský jav, kedy končatiny neriadi mozog, ale srdce. Pocity, podvedomie, túžby, nádeje, strach, pád.

Vezmi si, čo chceš.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?