Niekedy si priateľov vyberáme my, inokedy si oni vyberú nás

Autor: Viktória Koósová | 17.6.2012 o 23:51 | (upravené 18.6.2012 o 0:20) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  614x

Maličká Viki zaklopala na dvere chémie, keď šla navštíviť svoju bývalú profesorku. Dvere sa otvorili - doslova, aj v prenesenom zmysle.

Ak si vezmem ten prvý význam, tak sa dvere v skutočnosti jednoducho otvorili. Trocha zaškrípali pánty a na prahu sa objavil nizučký fešák. Ja, decentne chorá s priblblým výrazom tváre som zo seba, po určite dlhej chvíli, rozpačito vysúkala, čo vlastne chcem a prečo sa ja, soplivé decko, v dopoludňajších hodinách túlam na chodbách bývalej Strednej odbornej školy strojníckej.

A prečo mi to trvalo tak dlho? No... Na to je dosť ľahká odpoveď. Stretla som totiž môjho najlepšieho chlapčenského kamaráta. A on stretol, že vraj :), svoju najlepšiu dievčenskú kamošku. Aj keď sme vtedy o sebe ešte nevedeli.

Prvý dojem je ale DOSŤ dôležitý, vážení. Totiž, ak by na mňa chalanisko nezapôsobilo vtedy, tak, ako stál vo dverách, ležérne, no milo, s letmým úsmevom na perách... Pravdepodobne by nebolo nič. A to by vôôôbec nebolo zaujímavé. Našťastie, Peťo je narcis, a ten musí vždy vyzerať dobre.  A tak moja druhá vďaka patrí svetoznámej sociálnej sieti, na ktorej som ho našla a ako trápna pubertiačka okemžite poslala žiadosť o priateľstvo. Neľutujem to, a nikdy to ľutovať nebudem, aj keď - nikdy nehovor nikdy. Len si uťahujem.

Peťo je jedno z najkrajších vecí v mojom živote. Ako som už spomínala, aj fyzicky. Akosi som si už zvykla na to, že jeho typickým gestom, ak aj nenájde v blízkosti zrkadlo, je - vytiahnuť mobil, pozrieť sa, upraviť si vlasy, hodiť zvodný pohľad a ísť ďalej.

Nejde však len o zovňajšok. Druhým významom bolo otvoreni evderí novému človeku, tomu, za koho dám ruku do ohňa. Praví priatelia sú tí, vďaka ktorým som tým, kým som. A že pred nimi môžem byť tým, kým som - v skutočnosti. Žiadna pretvárka - tú by aj tak hneď spoznali. Peťo je jediný, ktorý vie o mne aj to, o čom sama možno netuším. Dáva mi odpovede tam, kde nemám ešte ani otázku. On jediný vie, kedy plačem -  aj keď sme spolu len na telefóne. Spolu komunikujeme často bez slov. Obaja vycítime, čo má ten druhý na mysli, ako sa cíti, čo mu víri v hlave.

Si jedným z mála, ktorí stáli a stoja pri mne pri všetkých pádoch tak, ako aj pri víťazstvách. Si ten, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Len s tebou smiem volať aj o pol druhej ráno, tri hodiny vkuse, len ty ma pochopíš a poradíš mi, aj keď dokopy nič nepovieš. Len ty ma vieš štvať ako nik iný, a mám podozrenie, že to hlave pre to, lebo je ti jasné, že sa na teba nedokážem hnevať.

S tebou vediem srandovno-vážne rozhovory, ktoré by mali ostať pravdepodobne len medzi nami. Pre psychickú rovnováhu vonkajšieho sveta.

Ďakujem, že si.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?