Výmenným študentom s výmenným študentom časť II.

Autor: Viktória Koósová | 9.6.2012 o 8:37 | Karma článku: 5,09 | Prečítané:  619x

4.-8. Jún. To bol ale strašidelný dátum ešte pred pár týždňami, keď sme sa rozhodli zorganizovať meeting na Slovensku. U nás. Doma.

Úprimne? Nevedela som si to predstaviť. A možno aj vedela – no u mňa platí, že človek s očakávaniami je neskôr človek sklamaný. Tak som si zakázala snívať o dokonalom týždni a radšej nemyslela na nič. Stresovalo ma jediné – prerábali sme celú spálňu, teda byt bol hore nohami. No a tak to aj dopadlo – na majstra, ktorý nám nové skrine doniesol o x hodín neskôr som si pekne pokričala. Jednu noc teda spala ona v mojej izbe a ja na zemi v obývačke. Nikdy viac. Akonáhle bola spálňa ako-tak v prevádzke, poslala som ju spať na už prázdny gauč do obývačky a ja som ostala v detskej. To už bolo o niečo lepšie.

Od pondelka do piatku u mňa žila jedna Nemka, pôvodom Poľka. Vybrala som si ju pre to, lebo som dúfala, že sa tak dorozumie aj s mojimi rodičmi, ktorý majú k cudzím jazykom pomerne dosť ďaleko. Aspoň toto jediné bolo na tom dobré. Inak to dievčatko malo pätnásť rokov, veselo fajčilo a ak by som ju nestrašila tým, aké hrozné a zlé je u nás piť ak nemáme osemnásť, neviem ako a hlavne kde by skončila. Netvrdím, žeby som ja bola nejaký anjelik – ide len o to, že ak máte na starosti mladšie dievča, o ktorom nemáte poňatia, koľko znesie, zabliká vám kontrolka zodpovednosti.

Celé dni sme inak trávili všetci spolu, takže som nemala extra možnosť ju nejako spoznať. Viac-menej sme sa držali pokope Slováci, resp. s Holanďanmi – či už dievčatá, alebo chlapci, boli to najviac spoločenskí ľudia z projektu. Aj napriek tomu, že sa Holanďanky skôr držali pokope, boli veľmi milé, zhovorčivé a láskavé. V podstate to bol jediný národ, ktorý bol spokojný s programom, nepotreboval sa chodiť ožierať či nedajbože robiť niečo iné. No a chalani boli hotoví komici. Vlastne mi chýbajú iba oni. A dosť to zabolí, keď si uvedomíte, že ľudí, s ktorými ste strávili skvelý týždeň a máte s nimi krásne spomienky, pravdepodobne už v živote neuvidíte.

No a že tých zážitkov bolo – prvý deň sme sa motali v škole a v daždi pozerali pamiatky v našom meste. Ja v úlohe sprievodkyne – asi to nebol dobrý nápad. Spolu s kamarátom sme to mali na starosti, a keďže on má veľmi slabučký hlások, celý húf študentov som musela prekričať ja. S mojím výrazným, nechcete-ma-naštvať hlasom. Au.

V stredu sme ich vytrepali na Skalnaté pleso, ktoré bolo zahalené v hustej hmle a tak si nedokážem predstaviť, čo si vlastne myslia, kde boli. Keďže naokolo neboli žiadne štíty, iba mlieko pred vami, za vami, a ešte trošku aj pod vami. Mali sme pár ľahkých zranení počas pešej túry zo Plesa na Hrebienok – Fínka, pôvodom Ruska, bola extrémistka – rada chodí na túry v opätkoch. A nielen na túry. Keď som sa dopočula, že ona okrem toho so sebou má zbalené iba žabky, trocha sa mi zakrútilo v hlave a chvíľami som sa bála, že skončím v kosodrevine.

Posledný spoločný deň sme strávili v Pieninách na raftoch. Na tradičné plte sa podujali len niektorí profesori, ktorí nemali na rafting... hm, guráž? A tak sme si v piatich člnoch dali preteky. Chvíľami to bolo fajn, no nakoniec som skončila od hlavy po päty mokrá, keďže pri predbiehaní sme sa, samozrejme, museli špliechať. Bol to však skvelý zážitok a za skvelý program ďakujeme hlavne pani profesorkám.

Jeden večer sme ich vytiahli na bowling. To vám teda bolo! Mňa prinútili aspoň to skúsiť – prvý krát v živote. A myslím, že aj posledný :D Ja mám svoj ľahučký, umelecký tanec, nie ťažké gule. Ee-eh. Inak to však bola celkom sranda a porobili sme pár kvalitne smiešnych fotiek. Stálo to za to :)

Posledný rozlúčkový večer sme strávili v areáli školy. Hrali sme pravdu-odvahu, futbal a prosto sme spolu blbli. Neskôr sme sa presunuli do centra mesta, do parku. Na trávu si posadala jedna nostalgický skupinka s gitarou, ktorú si u nás kúpil Fín. Dosť sme naňho krivo pozerali, ale keď je to lacné: No nekup to! A tak sa hralo na gitare, sympatická Talianka Beatrice nám spievala a behali sme po námestí, aby sme sa neskoro večer zohriali. Aj keď sme na istých ľudí pozerali pomerne krivo – moja Nemka spolu s Ruskou v opätkoch začali baliť náhodných okoloidúcich. Trochu mi to bolo zvláštne – asi by som mala strach baviť sa v cudzom štáte v cudzom meste s cudzími ľuďmi. Ale to možno len ja. A pár ďalších, ktorí so mnou súhlasili. Potom sme si ponadávali v rôznych jazykoch, ktoré sme sa stihli za tých pár dní naučiť.

Taktiež nás naučili spievať nejakú holandskú pesničku o Romane na motorke a my ich pre zmenu Matelka. Bolo to tak trocha smiešne, trocha divné, ale hlavne to stálo za to počúvať. Holanďania – komici sa opäť raz prejavili ako vynikajúci baviči davu.

Posledné ráno, rozlúčka na stanici. Plač, vyznania lásky v rečiach, ktorým fakt nerozumieme a hlavne nevôľa pustiť ich preč.

Teraz už viem, že všetci došli domov v poriadku, opäť raz (tak ako ja po Fínsku) zasadnú do školských lavíc a o niekoľko mesiacov zážitky zapadnú prachom. Budú sa nám pliesť jazyky pri tom, ako budeme skúšať vysloviť znovu ich mená a všetko bude o niečo sivšie. Ešte pár dní ma nechajte snívať, a potom sa zobudím aj ja. Budem realista.

Unavilo ma to. Fyzicky aj psychicky. A prišla som na to, že spánok mi zatiaľ nepomáha. Uvidíme, aké to bude ďalej.

Som však neskutočne vďačná za všetko, čo mi projekt dovolil zažiť. Doma, či za hranicami. Skvelé na spoznanie samého seba. A spoznania iných ľudí. Rozličných.

Život mi už veľa ľudí zobral. No našťastie, namiesto nich, sú tu ďalší. Možno sa už nikdy neuvidíme, možno na seba naozaj časom zabudneme, no to, čo som zažila, mi už nik nevezme.

Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?