Tu váhu má len keď dáva človek človeku - a každý to vie

Autor: Viktória Koósová | 2.6.2012 o 21:54 | (upravené 2.6.2012 o 22:20) Karma článku: 7,63 | Prečítané:  777x

Tam nikto pred nikým sa na nič netvári, dvere sú otvorené, čisté sú slzy aj víno v pohári, všetko je dovolené, na mene nezáleží, a ani na veku - nikto ti nepovie nie. Tu váhu má len keď dáva človek človeku a každý to vie.

Poslednou dobou sa akosi veľa vecí zmenilo. A možno ani nič viditeľné. Len ja som pokojnejšia... a spokojnejšia.

Dlhých sedemnásť rokov ma trápili moje chyby. Rozmýšľala som, čo je na mne zlé a čo by som mala zmeniť, aby som bola obľúbená a aby ma všetci zbožňovali (To je riadne expresívne slovo. Ale nechajte ma to vysvetliť). Človek je predsa tvor spoločenský a aj najzarytejší introvert by sám o sebe neprežil. Chceme, aby sa o nás niekto staral, aby sme mali aspoň jedného priateľa nablízku, jednu spriaznenú dušu, ktorá nás vypočuje. Alebo aspoň rozprávať smerom k zrkadlu, aby nenastal pocit osamotenia. Avšak, to už je dosť... nebezpečné.

Nech už sme akokoľvek uzavretí ľudia, stále potrebujeme spoločnosť. Akúkoľvek, ak zájdeme do extrémov. No a môj prípad bol, že som bola sama. Dlho a často. A tak som hľadala to, čo je zlé.

Hej, je ťažké so mnou vychádzať dobre. Som náročná povaha a nie vždy všetko ide so mnou ľahko. Mením nálady a som prudká a prchká. Snažila som sa toho párkrát zbaviť. No až nedávno som prišla na to, že je mi to jedno. Lebo nakoniec sa vždy našli ľudia, ktorí mi rozumeli a pochopili ma. A boli tu pre mňa, nech sa dialo čokoľvek – dobré, či horšie.

Pár priateľov, ktorých už dávno mám, pár priateľov, s ktorými nie som sám, vždy voňajú človečinou - takých ľudí mám rád.

Príde deväť ľudí, ktorí vám budú vyčítať, že sa s vami nedá žiť, že vás neznášajú a nechápu. A príde desiaty, ktorý bude naladený presne na vašu vlnu. Tak správne iný, tak úplne odlišný, tak dokonale nedokonalý.

Vždy som chcela byť super a takpovediac dokonalá. Gumovala som svoje chyby, zakrývala ich hrubou vrstvou odstupu. Teraz sa už nebojím byť tým kým som. Myslím pozitívne. Premýšľam a som vyrovnaný človek. Priatelia mi k tomu pomohli, kvôli, respektíve vďaka nim som mohla odstrániť hrubý múr okolo mňa. Stále žijem vo svojej bublinke, ale je to krásne. Doslovná harmónia, ktorú rozkolíše všeličo.

Pár správnych miest, kam sa vždy vrátim rád, rád dám sa zviesť ľuďmi čo chutia správnou slinou, ľuďmi činov, človečinou dám sa zviesť...

Mám rada svoje nálady. Svoju osobnosť, širokú škálu pocitov, schopnosť nechať sa presvedčiť na najväčšiu hlúposť sveta za pár sekúnd, šalieť ako dieťa alebo zastaviť a premýšľať ako dospelý. Nechať sa rozosmiať trávou, ktorá šteklí bosé nohy a unášať sa vetrom. Tešiť sa z teplých lúčov slnka a užívať si dážď. Čakať na dúhu a vidieť krásu v kvapke rosy.

Žiť v harmónií. Byť vyrovnaný. To vedie k spokojnosti. Byť s ľuďmi, byť ľuďmi.

Tam nikto pred nikým sa na nič netvári, dvere sú otvorené, čisté sú slzy aj víno v pohári, všetko je dovolené, na mene nezáleží a ani na veku - nikto ti nepovie nie. Tu váhu má len keď dáva človek človeku a každý to vie.


Touto cestou sa chcem poďakovať chlapcom zo Spiritu - pri písaní mi veeľmi pomohla vaša nahrávka - ste super :)  Ďakujem :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?