Nikto nie je dokonalý, ale ja mám k tomu sakra blízko!

Autor: Viktória Koósová | 15.5.2012 o 21:17 | (upravené 15.5.2012 o 21:33) Karma článku: 5,15 | Prečítané:  960x

Vždy som verila, že každý sa narodil ako originál. Hej, znie to ako klišé, no podľa mňa, aj napriek všetkému by sme sa mali navzájom rešpektovať, pretože každý je unikátny. Jasnačka, každá povaha má svoje klady AJ zápory, s ktorými by sme sa mali popasovať, alebo ich prosto nechať tak.

Aspoň to som si myslela. Počas svojho života som už stretla veľa ľudí – a spoznám ich ešte aspoň dvadsaťkrát toľko. Priatelia, kolegovia, susedia, nepriatelia – všetci do nášho života prídu a odídu. Tak sa zmier s myšlienkou dovoliť im ísť ďalej. Niektorí ostávajú dlhšie, na niektorých budeš mať spomienky a ostatní najskôr za sebou nenechajú nič (dobré).

Myslela som si, že všetci sme jedineční. Že som tu len jedna ja a jeden/jedna ty. Kedysi som verila tomu, že nik iný nevyzerá ako ja, nemá taký životný príbeh ako ja a že som tu len ja, ja a ja ktorá sa cíti tak alebo onak. To nie je pravda. Už nie.

Kde bolo, tam bolo, bolo jedno malé dievčatko, ktoré rozhodne nepôsobilo sebavedomo. Avšak, nebola ani dosť hanblivá na to, aby si držala svoju papuľku zatvorenú. Vždy si povedala svoj názor, snažila sa vyhrať všetky pomyselné vojny aj keď ju jej vlastný rozum zadržiaval. Ako roky plynuli, formovala sa jej nátura, zistila, ktoré jej vlastnosti sa jej páči a ktoré nie, snažila sa pochopiť, kto, do pekla, vlastne je a nikdy neuspela. Pomaly ale iste si zvykla na svoje výkyvy nálad a všetku tú výstrednosť v sebe.

Mala množstvo druhov nálad, veľa pocitov, rôzne názory a tie najdivokejšie nápady. Myslela si, že ak je originálna, nikto jej nebude rozumieť. Nikomu sa nezdôverovala, aj keď nikdy nebola sama. Byť osamotená, na druhej strane, to už má úplne iný význam. Samozrejme, raz za čas sa objavila špeciálna osôbka, ktorá ju uistila, že by nemala súdiť knihu podľa obalu – nikdy sa nedozvieš čo skrýva vnútri. Cítila sa s ním výnimočná. Aj napriek tomu sa však cítila akoby zakliata vo svojom vlastnom svete, vlastnej bubline. A bola vďačná, že nikto nie je ako ona. Teda aspoň nikto z jej známych – neprežila by ani deň s niekým ako ona. Aj keď ľudí mala vlastne celkom rada.

Už som vyrástla. Som staršia, silnejšia, múdrejšia, sebavedomejšia, optimistickejšia, ale čo je najdôležitejšie, viem to, čo som nevedela predtým – pretože sa učím krok za krokom, po troške. A naučila som sa mať samú seba rada. Prečo? Pretože som sa zobudila do mojej najhoršej nočnej mory – spoznala som človeka, ktorý je presne ako ja.

Je mi akoby staršie dvojča. Má rada umenie a jej myšlienkové pochody občas pochodujú v angličtine. Je náladová, no s vľúdnym srdcom, má takú tú iskru v oku, ktorá okamžite zaujme vašu pozornosť, nie je plytká a vždy 100%-tne pohrúžená do práce – aj keď sa snaží (úspešne) robiť viac vecí naraz. Robí, čo by nemala, kašle na určitých ľudí a veci, chodí tam, kam chce, nie tam, kam musí. Smeje sa z plného hrdla a plače ako malé bábo. Je divoká a jemná zároveň. Je ohňom, je vetrom. Nebojí sa ničoho a je vydesená zo všetkého. Vie, čo chce a vzápätí si to rozmyslí. Môžete ju milovať či nenávidieť – žiadne „medzi“ neexistuje.

Obdivujem ju. Tak som sa naučila obdivovať samú seba.


Prosím, ušetrite ma sprostých reakcií na názov článku. Ja rada preháňam.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?